UZDRAVENIE Z „FÓBIE“ MENOM TANEC

             „Rob niečo so sebou a nauč sa tancovať!“, povedal mi raz takto necitlivo môj priateľ, inak tanečník v ľudovom súbore. Odvážila som sa spýtať, či by sa toho neujal on, mne vtedy veľmi blízka osoba. „To nepôjde, ty si do tancovania drevo! Ale nebuď smutná, nemôžeš za to!“
            S priateľom sme sa po čase rozišli. Ale tieto jeho slová som si veľmi dobre zapamätala. Vedela som, že tanec v krvi nemám, ale od momentu označenia „tanečné drevo“ som sa tancu začala vedome vyhýbať. Dúfala som, že moja nová láska, keď ju stretnem, bude tiež podobného razenia a že ani jeho tanec lákať nebude.
            Nikdy nezabudnem, ako sme raz s mojím dnes už manželom prechádzali okolo mestského tanečného klubu, odkiaľ sa ozývali zvuky čardášovej hudby. „Tak rád by som si teraz s tebou zakrepčil!“, povedal mi vtedy. V momente som sa celá roztriasla. „To snáď nie je pravda“, zaplakala som v duchu. Mlčala som a tŕpla som, kedy to všetko praskne. Onedlho prišiel s nápadom: „Bol by som rád, keby sme si spolu zatancovali na plese...“ Vtedy som musela s pravdou von: „Vieš, ale ja neviem tancovať. Som väčšie drevo ako ktokoľvek iný...“ „Neboj sa, nie si drevo! Uvidíš!“ V rámci príprav na ples som sa modlila, aby mi Pán Boh pomohol zvládnuť ten trapas, ktorý nevyhnutne musí vzniknúť.
            Nadišiel deň plesu. „Uvoľni sa, si v strašnom kŕči. Neboj sa, ide nám to dobre!“, povedal mi môj tanečný partner, keď sme tancovali prvý spoločný valčík. Postupne som sa naozaj uvoľnila a vnímala som, ako mi náš spoločný tanec spôsobuje radosť. Sama som nechápala, ako sa mi podarilo tak odviazať. „Akí ste spolu zlatí, ako vám to dobre ide!“, hovorili nám naši známi, keď nás pozorovali. Nedôverovala som im, myslela som si, že nás chcú len uchlácholiť, že to nie je až tak strašné. Ale hneď na to prišli ďalší: „Aká radosť vás spolu sledovať!“
            Dnes si s manželom veľmi radi zájdeme spolu zatancovať. Ani jeden z nás nemá v krvi tanec, ktorý by ohuroval. Napriek tomu sa z takto strávených chvíľ obaja dokážeme tešiť a doslova si ich užiť. Zvláštne, ako milujúci a citlivý prístup dokážu aj „tanečnému drevu“ vdýchnuť lásku k tancu a pomôcť to, čo v minulosti stresovalo si postupne zamilovať.